| Dračí hrádok |
xxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxx
Celkový pohľad na areál hrádku. Jednoznačne je doložená len hranolová obytná veža (donjon) so základmi 10 x 10 metrov a vnútornou svetlosťou 5 x 5 metrov. Faktom je aj umelé prekopanie terénu pred vstupnou bránou, ktoré slúžílo na zlepšenie obrany areálu. Výška veže, rozmery a prevedenie obranných palisád ako aj pomocné drevené budovy sú len ilustratívne.
Poloha Dračieho hrádku nad údolím Stupavského potoka. Tadiaľto viedla cesta zo Stupavy cez Karpaty do Svätého Jura a potreba jej kontroly bola zrejme dôvodom pre vybudovanie pozorovacej/obrannej veže.
Rez obytnou vežou Dračieho hrádku. Okrem základov, ktoré existujú dodnes, ide len o predstavu autora. Ako inšpirácia bola použitá hlavná veža Trenčianskeho hradu.
V stavbe tohoto typu mohla krátkodobe (niekoľko dní) odolávať malá skupina vojakov veľkej presile.
1) Dračí hrádok je vraj Stupavský hrad. Stupavský hrad sa v dobových záznamoch spomína, ale nikdy nebol jednoznačne lokalizovaný. Tu by som použil len racionálnu úvahu: celý "hrad" je v podstate jedna obytná (obranná) veža, ktorá je postavená nedaleko od Pajštúnskeho brala - ideálneho miesta pre stavbu hradu vhodného pre ubytovanie majiteľa a zodpovedajúcej vojenskej posádky a služobníctva. Dračí hrádok je vhodný len ako vysunuté kontrolné stanovište určené pre nepočetnú skupinu vojakov.
2) Dračí hrádok je vraj zdokumentovaný ako rozsiahlejší hrad na Meyerovej rytine z r.1563. Táto rytina zobrazuje korunováciu Maximiliána II. v Bratislave. Dračí hrádok reálne nie je z Bratislavy viditeľný a stavba označená na rytine ako Drach-Kugel-Schloss bola len kulisou pre rytierske hry organizované pri príležitosti korunovácie, čo je aj písomne doložené. Bola postavená na vrchole Kalvárie nad Bratislavou.
